Vojna prerušila staré záväzky
Vojna prudko zvýšila výdavky štátov. Zároveň rástol záujem ľudí o hotovosť a zlato, pretože sa báli ďalšieho vývoja. Mnohé krajiny po roku 1914 obmedzili alebo zastavili výmenu bankoviek za zlato aj jeho pohyb cez hranice. Ukázalo sa, že zlatý štandard je právny a politický sľub, ktorý možno v núdzi zmeniť.
Vlády platili vojnu kombináciou daní, dlhu a vydávania peňazí. Každá krajina použila iný pomer, preto sa líšila aj inflácia a povojnové dlhy. Zmenené ceny a presun zlatých rezerv navyše sťažili návrat k pravidlám spred vojny.
Krehký návrat v 20. rokoch
Niektoré štáty obnovili výmenu za zlato pri starom kurze. Iné menu najprv devalvovali, teda úradne znížili jej hodnotu voči zlatu. Obnovený kurz mohol byť vzhľadom na domáce ceny príliš vysoký. Jeho obrana si potom vyžadovala vysoké úroky, nižšie mzdy a slabšie výdavky. Zlaté rezervy boli navyše medzi krajinami rozdelené nerovnomerne.
Medzivojnový systém preto nebol jednoduchým návratom do 19. storočia. Vo väčšej miere stál na rezervách v cudzích menách, centrálnych bankách a povojnových politických dohodách. Oslabovali ho vojnové dlhy, povinné náhrady za vojnové škody, prudké presuny peňazí medzi krajinami aj nedôvera.
- obnovený kurz meny mohol byť vzhľadom na domáce ceny príliš vysoký
- odlev zlata tlačil krajinu k drahším a menej dostupným úverom
- pokles cien a úverov v jednej krajine sa mohol preniesť k obchodným partnerom
Veľká kríza nemala jedinú príčinu
Veľká hospodárska kríza sa začala v USA v roku 1929 a rozšírila sa do sveta. Klesala výroba aj ceny, prudko rástla nezamestnanosť a prichádzali burzové pády, bankové paniky a medzinárodné finančné otrasy. Historici skúmajú menovú politiku, bankové zlyhania, dlhy, slabý dopyt aj obchod. Krízu preto nemožno poctivo vysvetliť jedinou udalosťou.
Povinnosť brániť zlatú paritu však viacerým krajinám sťažila zníženie úrokov a pomoc bankám. Odchod od zlata dal väčší priestor menovej politike, teda rozhodovaniu o úrokoch a množstve peňazí. Sám však nevyriešil každé zlyhanie ani utrpenie ľudí. V USA bankové krízy vrcholili v rokoch 1931 až 1933. Rooseveltove opatrenia z roku 1933 potom zásadne zmenili domáce pravidlá držby a výmeny zlata.
Čo možno a nemožno vyvodiť pre Bitcoin
Vláda nemôže sama nariadiť bitcoinovej sieti, aby zmenila plán vydávania nových jednotiek. Zmena sa presadí iba vtedy, keď ju prijmú účastníci používajúci kompatibilné pravidlá. To je dôležitý rozdiel oproti štátnemu sľubu výmeny meny za zlato. Ani ekonomika používajúca Bitcoin by však automaticky nebola bez dlhov, bánk, poklesu cien či finančných paník.
Nedá sa overiť tvrdenie, že Bitcoin by zabránil Veľkej hospodárskej kríze. Bitcoin vtedy neexistoval a dejiny nemožno zopakovať za iných podmienok. Môžeme z nich vyvodiť iba opatrnejšie poučenie. Pevné menové pravidlo môže priniesť disciplínu, no aj bolestivé prispôsobenie. Banky a úvery môžu byť krehké bez ohľadu na to, aké základné aktívum používajú.