Najprv musí existovať vhodný dlžník
Banka najprv potrebuje človeka alebo firmu, ktorá chce úver a pravdepodobne ho dokáže splatiť. Skúma príjem, existujúce dlhy, účel úveru a zábezpeku, teda majetok použitý ako istota. Porovnáva očakávaný výnos s rizikom straty. Ani banka s veľkým množstvom hotovosti neposkytne zdravý úver, ak klient nedokáže splácať.
Záujem o úvery sa mení podľa úrokov a očakávaní. Domácnosť môže odložiť kúpu domu a firma novú investíciu. Počas recesie, teda hospodárskeho poklesu, banka často sprísni podmienky práve v čase, keď sa ľudia boja zadlžiť. Vznik úveru preto závisí od rozhodnutia klienta aj banky, nie iba od centrálnej banky.
Kapitál znáša straty
Vlastný kapitál banky nie je pokladňa, z ktorej priamo rozdáva úvery. Je to rozdiel medzi hodnotou jej majetku a dlhov. Tvorí ochrannú vrstvu, ktorá ako prvá znáša straty. Väčšie alebo rizikovejšie množstvo úverov spravidla vyžaduje viac kapitálu podľa pravidiel aj vlastného riadenia banky.
Ak dlžník nezaplatí a predaj zábezpeky nepokryje dlh, strata zníži kapitál. Banka s príliš malou ochrannou vrstvou nemôže bezpečne ďalej rásť a môže porušiť zákonné požiadavky. Vlastníci banky tak nesú riziko straty, nielen možnosť zisku z úverov.
Likvidita, financovanie a medzibankové platby
Vklad vytvorený úverom môže po platbe rýchlo prejsť do inej banky. Pôvodná banka potom potrebuje rezervy, teda peniaze na svojom účte v centrálnej banke, alebo zdroj, z ktorého ich získa. Môže sa opierať o vklady klientov, pôžičky alebo ľahko predajný majetok. Každý zdroj má inú cenu a spoľahlivosť. Ak jej trh prestane veriť, nové peniaze sa môžu prudko zdražiť alebo úplne zmiznúť.
Pravidlá likvidity preto vyžadujú, aby banka držala dosť kvalitného majetku, ktorý vie rýchlo použiť pri veľkých odchodoch peňazí. Centrálna banka môže bankám poskytnúť rezervy proti prijateľnej zábezpeke a za určený úrok. Tým však neopraví nesplácané úvery ani nenahradí kapitál stratený zlými rozhodnutiami.
- úverové riziko: dlžník nemusí splatiť
- likviditné riziko: platby odídu skôr, než sa majetok banky zmení na dostupné peniaze
- riziko financovania: nové zdroje môžu byť drahé alebo nedostupné
- kapitálové pravidlá: vlastníci musia niesť primeranú vrstvu strát
Úrokové sadzby a spätná väzba ekonomiky
Úroková sadzba centrálnej banky ovplyvňuje cenu peňazí medzi bankami a postupne aj úvery a vklady klientov. Vyššie sadzby zvyčajne znížia záujem o časť úverov. Účinok však nepríde všade naraz a pri každom produkte je iný. Banka do konečnej ceny pridáva vlastné náklady, riziko klienta, dĺžku úveru a podmienky konkurencie.
Úver môže zaplatiť nové bývanie, stroje alebo rozvoj firmy. Príliš rýchly rast dlhov však môže zvýšiť ceny nehnuteľností a iného majetku a neskôr priniesť veľké straty. Pravidlá preto hľadajú rovnováhu medzi dostupným financovaním a odolnosťou bánk. Tvrdenie, že banky vytvárajú nekonečné peniaze bez následkov, vynecháva dlhy, náklady, pravidlá aj možnosť zlyhania.