Dva kovy a jeden úradný pomer
V bimetalickom systéme tvorili základ meny zlaté aj strieborné mince. Štát určil ich pevný vzájomný pomer. Francúzsky systém v 19. storočí napríklad udržiaval pomer 15,5 dielu striebra za jeden diel zlata. Tým pomáhal prepájať krajiny, ktoré používali rozdielne kovy.
Trhová cena zlata a striebra sa však menila podľa ťažby, dopytu a obchodu. Keď zákon prisúdil jednému kovu vyššiu hodnotu než trh, ľudia ním radšej platili. Druhý, trhom hodnotnejší kov si odkladali, tavili alebo vyvážali. Pevný úradný pomer tak mohol vytlačiť jeden z kovov z obehu.
Prechod k zlatu nebol pokojný ani nevyhnutný
V 70. rokoch 19. storočia prešli viaceré veľké ekonomiky od striebra alebo bimetalizmu k zlatu. Výskum IMF ukazuje, že tento spoločný posun vytvoril medzinárodný zlatý štandard. Nerozhodli iba vlastnosti zlata. Dôležitá bola aj nemecká reforma po francúzsko-pruskej vojne a reakcie ostatných krajín.
Rôzne skupiny nemali rovnaké záujmy. Dlžníci, veritelia, poľnohospodári, baníci a priemyselníci mohli na zmene získať alebo stratiť. Spor medzi zlatom a striebrom bol preto aj sporom o ceny, úvery a rozdelenie nákladov. Nešlo iba o technický výber vhodnejšieho kovu.
- parita je pevne určené množstvo zlata pripadajúce na jednu menovú jednotku
- zameniteľnosť dáva oprávnenému držiteľovi právo vymeniť peniaze za zlato
- pevné kurzy fungujú iba dovtedy, kým štáty dohodnuté parity udržia
Silné stránky a náklady zlatého štandardu
Pevná zlatá parita dávala mene jasné dlhodobé pravidlo. Medzi krajinami na rovnakom štandarde znižovala neistotu výmenných kurzov. Zároveň sťažovala dlhodobé financovanie štátnych výdavkov vydávaním nových peňazí. Ak ľudia verili sľubu výmeny za zlato, posilňovalo to dôveru v menu.
Množstvo zlata však nerástlo podľa potrieb hospodárstva a držanie rezerv niečo stálo. Keď zlato z krajiny odtekalo, často nasledovalo zdraženie úverov a tlak na pokles cien či miezd. Počas vojen a kríz štáty výmenu za zlato opakovane zastavili. Pravidlo preto nikdy nefungovalo úplne automaticky a bez politických rozhodnutí.
Prečo Bitcoin nie je jednoducho digitálny zlatý štandard
Bitcoin má obmedzený plán vydávania nových jednotiek. Nie je však nárokom na zlato a neurčuje pevnú cenu eura ani dolára. Jeho ponuku určujú softvérové pravidlá siete a oprávnenie minúť bitcoin sa overuje digitálnym podpisom. Zlatý štandard naopak sľuboval výmenu bankových alebo štátnych peňazí za rezervné zlato.
Podobnosť je najmä v obmedzenej ponuke a v snahe sťažiť jej svojvoľné zvyšovanie. Rozdiely sú vo fyzickom použití, úschove, kolísaní ceny aj spôsobe vyrovnania platieb. Označenie digitálne zlato je preto užitočné prirovnanie, nie presný opis rovnakého systému.