Deficit je tok, dlh je nahromadený stav
Štát prijíma dane, odvody a ďalšie príjmy. Z nich platí služby, mzdy, dôchodky, investície a úroky. Ak za rok minie viac, než prijme, vznikne deficit. Ak prijme viac, vznikne prebytok. Deficit teda meriame za určité obdobie. Verejný dlh je súčet nesplatených záväzkov k určitému dňu.
Dlh sa nemení iba podľa jedného ročného deficitu. Ovplyvňujú ho aj staré splátky, nové pôžičky, úroky a finančné operácie. Často sa sleduje pomer dlhu k HDP. HDP je hodnota produkcie ekonomiky za obdobie. Tento pomer môže klesnúť, aj keď dlh v eurách rastie. Stačí, aby ekonomika rástla rýchlejšie.
Ako sa deficit bežne financuje
Ministerstvo financií predáva pokladničné poukážky alebo dlhopisy. Dlhopis je sľub budúcich platieb podľa dohodnutých podmienok. Kupujú ho banky, fondy, poisťovne, domácnosti aj zahraniční investori. Investor odovzdá peniaze a dostane cenný papier. Štát získané peniaze použije na výdavky. Takáto výmena sama osebe nemusí zvýšiť množstvo peňazí.
Na výsledku záleží, kto dlhopis kúpil a ako zaplatil. Pri nákupe bankou sa môžu meniť jej vklady, rezervy aj ostatné aktíva. Centrálna banka zase ovplyvňuje celkové rezervy a úrokové podmienky. Preto výraz „tlačenie peňazí“ často skrýva dôležité rozdiely. Treba sa pýtať, kto kúpil dlh, od koho a čím zaň zaplatil.
- deficit: rozdiel príjmov a výdavkov za obdobie
- verejný dlh: nesplatené záväzky verejnej správy k určitému dňu
- dlhopis: zmluvný prísľub budúcich platieb
- monetizácia dlhu: financovanie verejného dlhu spojené s tvorbou peňazí centrálnej banky
Vláda eurozóny nemá vlastnú neobmedzenú tlačiareň
Článok 123 Zmluvy o fungovaní EÚ zakazuje centrálnej banke priamo úverovať vládu. Zakazuje aj priamy nákup vládnych dlhových nástrojov. Vláda krajiny eurozóny preto nemôže prikázať svojej centrálnej banke vytvoriť ľubovoľné eurá na výdavky. Toto pravidlo oddeľuje rozpočtové rozhodovanie od priameho menového financovania.
Eurosystém môže za pravidiel nakupovať štátne dlhopisy na sekundárnom trhu. Sekundárny trh je miesto, kde investori obchodujú už vydané cenné papiere. Takýto nákup môže vytvoriť nové rezervy a zmeniť ceny dlhopisov. Nie je však totožný s priamym úverom vláde. Zároveň môže nepriamo ovplyvniť náklady, za ktoré si vláda požičiava.
Udržateľnosť dlhu, inflácia a Bitcoin
Dlh môže financovať užitočnú infraštruktúru alebo zmierniť recesiu. Zároveň prenáša splátky do budúcnosti. Jeho udržateľnosť závisí od úroku, rastu ekonomiky, splatnosti aj meny dlhu. Dôležitá je tiež kvalita výdavkov a schopnosť štátu vyberať príjmy. Veľmi silné výdavky pri plne využitej ekonomike môžu podporiť infláciu. Prudké škrty v recesii môžu zhoršiť pokles.
Pri Bitcoine štát nezvýši počet BTC zmenou svojho rozpočtu. Emisiu obmedzujú pravidlá siete. Vláda by si však mohla požičať BTC, vydať dlhopis alebo zvýšiť dane. Pevná ponuka preto bráni jednej forme monetizácie. Neodstraňuje verejný dlh, politické rozhodovanie ani riziko nesplatenia.