Materiál vhodný na presun hodnoty
Meď, striebro a zlato možno skladovať dlhšie než obilie. Kov sa dá rozdeliť, roztaviť, znovu spojiť a spracovať. Každá oddelená časť zostáva rovnakým druhom materiálu. Najmä drahé kovy sú cenné aj v malej hmotnosti. To uľahčovalo väčšie platby a obchod na dlhé vzdialenosti.
Ani množstvo kovu však nebolo úplne nemenné. Nové bane, obchodné cesty, vojnová korisť a lepšia technika ťažby mohli ponuku zvýšiť. Kovové peniaze preto automaticky nezaručovali stabilné ceny ani spravodlivé rozdelenie bohatstva.
Vážený kov nie je ešte minca
Pred bežnou razbou mincí sa používali ingoty, prstence, šperky a odseknuté kúsky kovu. Ingot je odliaty alebo opracovaný kus kovu. Jeho hodnota sa určovala podľa hmotnosti a rýdzosti, teda podielu čistého drahého kovu v zliatine. Pri platbe preto mohli byť potrebné váhy, presné závažia, skúšobný kameň alebo znalec.
Výhodou bolo, že sa potrebné množstvo kovu dalo oddeliť. Kontrola však obchod spomaľovala. Ľudia sa mohli sporiť o správnosť váh alebo o to, či kov neobsahuje priveľa lacnejšej prímesi. Dôvera teda nezmizla. Presunula sa na váhy, skúšku kovu, obchodníka a miestne pravidlá merania.
- hmotnosť určuje množstvo kovu
- rýdzosť určuje podiel hodnotného kovu v zliatine
- značka alebo pečať môže znížiť, nie odstrániť potrebu kontroly
Jednotka hmotnosti sa mení na jednotku účtu
Názvy mnohých starých peňažných jednotiek pôvodne označovali hmotnosť. To však neznamená, že každé číslo v účte predstavovalo konkrétny kus kovu odovzdaný pri platbe. Jednotka na počítanie cien môže zostať rovnaká, aj keď sa spôsob platenia časom zmení.
Dohodnuté závažia a miery zjednodušili kontrolu. Ľudia nemuseli pri každom obchode nanovo určovať, čo znamená jedna jednotka. Kto však stanovil normu a kontroloval jej dodržiavanie, získal vplyv nad obchodom. Pri minciach túto úlohu postupne prebrala značka emitenta, teda toho, kto mincu vydal.
Porovnanie s digitálnou vzácnosťou
Bitcoin nie je digitálna napodobenina kusu zlata. Jeho obmedzenú ponuku vytvárajú pravidlá softvéru, ktoré kontrolujú uzly v sieti. Konsenzus znamená, že účastníci používajú spoločné pravidlá na určenie platnej histórie. Bitcoin možno deliť bez skúšania rýdzosti a platnosť transakcie sa overuje pomocou kryptografie.
Digitálny systém má iné slabiny než kov. Potrebuje fungujúci hardvér, správny softvér, bezpečne uložené kľúče a sieť účastníkov. Kov možno držať aj bez elektriny, ale na veľkú vzdialenosť sa prevádza pomaly a draho. Pri porovnaní preto treba vždy povedať, na aký účel peniaze používame a pred akým rizikom sa chránime.