Nominálne číslo a reálny výsledok
Ak mzda stúpne z 1 500 na 1 560 eur, číslo vzrástlo o štyri percentá. To je nominálny rast. Ak však ceny vecí, ktoré človek kupuje, stúpli o päť percent, za vyššiu mzdu si v priemere kúpi o trochu menej. Reálny výsledok teda závisí od rastu cien aj od osobného rozpočtu.
Rovnaké pravidlo platí pri úsporách, výnosoch aj dlhu. Účet s nulovým úrokom môže stále ukazovať rovnakú sumu, no tá kúpi menej. Pevne stanovený dlh môže byť pri raste cien a miezd ľahší na splácanie, ale iba ak rastie aj príjem dlžníka a nezmenia sa úroky či podmienky.
Čo inflácia meria
Spotrebiteľský cenový index sleduje, ako sa mení cena veľkého koša tovarov a služieb. V eurozóne sa používa index HICP, aby sa dali porovnávať jednotlivé krajiny. Každá položka má určitú váhu podľa toho, koľko na ňu domácnosti zvyčajne míňajú.
Výsledok je priemer, nie presný rozpočet každého človeka. Domácnosť, ktorá veľa míňa na energie a bývanie, môže cítiť vyšší rast cien než iná domácnosť. Jedna potravina môže prudko zdražieť a elektronika zlacnieť. Rast jednej ceny preto nie je automaticky celková inflácia.
Prečo sa ceny menia
Ceny môžu rásť z viacerých dôvodov: ľudia viac nakupujú, výroba nestíha, zdražie energia alebo dovoz, zmenia sa mzdy, dane či úvery. Dôležité je aj množstvo peňazí a úverov, no ich vplyv závisí od toho, či sa naozaj míňajú a koľko dokáže ekonomika vyrobiť. Jedno jednoduché vysvetlenie preto nestačí na každé obdobie inflácie.
Mnohé centrálne banky sa snažia udržať nízku a stabilnú kladnú infláciu. ECB cieli dve percentá v strednodobom horizonte. Zástancovia tvrdia, že malá rezerva pomáha vyhnúť sa deflácii. Kritici upozorňujú, že aj mierny rast cien sa rokmi sčítava a nezasahuje všetkých rovnako. Cieľ neznamená presne dve percentá každý rok.
- zmena jednej ceny nie je totožná so zmenou celkovej cenovej hladiny
- oficiálny index je reprodukovateľný priemer, nie osobný rozpočet
- reálny výnos približne porovnáva nominálny výnos s rastom cien, no presný výpočet používa pomerové zloženie
Bitcoin a kúpna sila
Nové bitcoiny vznikajú podľa vopred známeho rozvrhu a ich celkové množstvo obmedzujú pravidlá siete. Jeden emitent preto nemôže sám rozhodnúť, že vytvorí ľubovoľné množstvo nových BTC. Pevný rozvrh však neodstraňuje zmeny dopytu, regulácie, technické riziká ani prudké pohyby ceny.
Počas niektorých dlhých období si Bitcoin udržal alebo zvýšil kúpnu silu, počas iných prudko klesol. Nie je preto stabilnou ochranou v každom období. Poctivé porovnanie musí uviesť dátumy, použitú menu, cenový index aj náklady na nákup a úschovu.